Orava v dnešnej podobe vyzerá na mape ako srdce s dvoma komorami. Jej geografickým stredom je sútok Hruštínky s Bielou Oravou, kde okolo roku 1550 založili dedinu Lokca.

K symbolom obce neodmysliteľne patrí aj náš erb. Nachádza sa v ňom sedliak modliaci sa pod krížom, ktorý jasne dáva najavo kresťanský ráz obce. Tri hviezdičky na oblohe sú symbolom zasvätenia kostola Najsvätejšej Trojici.

Prvá zmienka o Lokci pochádza z r. 1552. Obec bola spočiatku založená na valašskom práve a tvorilo ju desať usadlostí, z ktorých dve patrili zakladateľom, a tých začali označovať prívlastkom Lokčanskí. Neskôr sa stala sedliackou usadlosťou. Pravdepodobne v roku 1565 bola v Lokci zriadená farnosť s 13 filiálkami: Babín, Hruštín, Vaňovka, Krušetnica, Breza, Ťapešovo, Vasiľovo, Oravská Jasenica, Námestovo, Lomná, Vavrečka, Oravská Polhora a Rabča.

Duchovná správa miestnych obyvateľov nadobudla konkrétnejšie črty, keď bola v Lokci zriadená farnosť. Na počiatku mala naša farnosť 14 filiálok. Do roku 1776 patrila Lokca pod Ostrihomské arcibiskupstvo. Až dekrétom Márie Terézie, v roku 1776 a schválením v Ríme, vznikli na území Slovenska tri nové biskupstvá – banskobystrické, rožňavské a spišské, do ktorého patrila a dodnes aj patrí naša farnosť.

V čase reformácie boli aj obdobia, kedy vo farnosti Lokca súčasne pôsobili katolícki aj evanjelickí duchovní. V tomto období v roku 1665 bol zásluhou katolíckej rodiny Lokčanských postavený Kostol Najsvätejšej Trojice. Kostol bol pôvodne renesančný, neskôr rozšírený na trojloďový a barokizovaný. Za ľavým bočným oltárom je vchod do krypty Lokčanských s latinským nápisom z roku 1665: „Koľko kostí tu čitateľ vidíš, patria rodine Kosovec. Kryje ich krypta postavená súčasne s kostolom v roku 1665. Umrieť mi je ziskom.“ V časti chóru za organom sa nachádzal archív škultétov. Na oltári sv. Jána Nepomuckého je zásuvková krstiteľnica z tých čias s obrazom Kristovho krstu. Kostol bol konsekrovaný až počas pôsobenia Mikuláša Sádeckého v auguste 1715 biskupom z Belehradu Lukášom Natalim.

Pôvodný drevený kostol, pravdepodobne postavený v roku 1647, bol predaný do Babína za 35 zlatých. Vo vnútri bol latinský nápis z Knihy proroka Izaiáša: „Volaj, neprestávaj, ako trúba povýš hlas svoj, a oznám svojmu ľudu jeho nešľachetnosť, a domu Jakubovmu jeho hriechy.“ (Iz 58, 1) V Babíne kostol slúžil až do 4. 5. 1930, kedy bol rozobraný a na jeho mieste postavili nový, murovaný. Bolo to počas pôsobenia Františka Nadaškaya, farára v Hruštíne.

Na sviatok Svätých Cyrila a Metoda, 14. 2. 1674, prichádza do Lokce po reformácii katolícky farár Jozef Urban Kropáček.

Ďalší katolícki kňazi, ktorí pôsobili v Lokčianskej farnosti: Valentín Loučinský (1675), Ján Urbanovič (1676), Vojtech Kuchorovský (1677 – 1693), Ján Kalkovič (29.11. 1693 – 1696), Mikuláš Sádecký (25.4. 1696 – 1737), Ján Sádecký (18.8. 1737 – 6. 7. 1739 – príbuzný Mikuláša Sádeckého, zomrel pri hrdinskom opatrovaní chorých na mor),  Jakub Jurčák (26.6. 1740 – 5.5. 1757 – dal v roku 1751 postaviť sochu sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa nachádza vedľa vstupu na faru medzi dvoma lipami. V tom čase sa šírila úcta k tomuto svätcovi, ktorý bol krátko predtým kanonizovaný pápežom Benediktom XIII), Juraj Horanský (20.5. 1757 – 1762), Jozef Nemessányi (13.10. 1762 – 11.2. 1768).

Pápež Pius VI., na návrh Márie Terézie, založil 13. 3. 1776 spišské biskupstvo, do ktorého boli priradené aj oravské farnosti. Odvtedy pôsobili vo farnosti Lokca títo farári: František Kelecsényi (28. 4. 1768 – 30. 7. 1800), Zefír Kittkay (1800 – 1801), Pavol Slavkay (1801 – 29. 1. 1816), Jozef Gerbery (1816 – 1819), Jakub Alojz Durčák (1819 – 27. 3. 1828), Jozef Gerbery (1828 – 4. 6. 1840), Matej Hutyra (1840 – 9. 10. 1886), Ondrej Čižmár (1886 – 4. 5. 1920), Jozef Laurinec (1920 – september 1921), Július Slovík (1921 – 9. 8. 1934), Jozef Fitt (1934 – 1935), Jozef Kubičár (1935 – 1937), Alexander Očkaják (1937 – 10. 7. 1938), Ján Harkabuzík (11. 7. 1938 – 12. 9. 1971), Ján Hvizdoš (15. 9. 1971 – 26. 4. 1974), Jozef Bieľak (1. 4. 1974 – 30. 9. 1980), Jozef Soldiga (1. 10. 1980 – 31. 10. 1982), Emanuel Chyla (15. 10. 1982 – 31. 12. 2006), Jaroslav Majda (od 1. 1. 2007 – 9.7.2019)