POSLANIE KŇAZA…

POSLANIE KŇAZA…

 zdroj: www.knazi.sk

…je trojaké: prorocké, kňazské a pastierske. Z toho pre kňaza vyplývajú tri povinnosti: učiť, posväcovať, spravovať.

Učiť – prorocké poslanie

Slovo „prorok“, „prorokovať“ sa často považuje za ekvivalent k slovu „predpovedať“ alebo „predvídať“. Už v Starom Zákone boli ľudia, ktorých nazývali prorokmi, napr. Eliáš, Ezechiel, Daniel, Jeremiáš atď. Isteže, niekedy títo ľudia z Božieho vnuknutia predvídali budúcnosť, ale ich hlavnou úlohou bolo vyučovať ľudí Božím veciam; napomínať ich, ak robili zlo, a zvestovať im Božie slová.

Účinkovanie Božieho Syna Ježiša Krista by sa dalo zhrnúť do krátkej vety: Ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval na pokánie (por. Mt 4,17; Mk 1,15; Mk 2,1-5; Lk 4,43). Popritom robil aj inú činnosť, napr. uzdravoval chorých, vyháňal zlých duchov, požehnával deti, modlil sa, oddychoval atď. Hlavnou náplňou jeho činnosti však bolo to, že učil ľudí Božím veciam a pozýval ich, aby sa vzdali hriechu a zlého spôsobu života.

Keďže dĺžka ľudského života Pána Ježiša bola obmedzená, Ježiš Kristus si povolal apoštolov, aby pokračovali v jeho diele. Pred svojím nanebovstúpením im povedal, že tiež majú hlásať evanjelium a vyzývať ľudí na pokánie (Mt 28,16-20; Mk 16,15-16; Lk 24,44-49). Tým im zveril prorocké poslanie – učiť ľudí Božím veciam, vyzývať ich, aby sa vzdali zlých spôsobov života a aby svoj život žili s Bohom.

Posväcovať – kňazské poslanie

Počas svojho pozemského života Pán Ježiš prijal krst od Jána Krstiteľa (Mk 1,9), sám neskôr krstil spolu so svojimi učeníkmi (Jn 3,22), odpúšťal hriechy, vyháňal zlých duchov. Z toho vidno, že mu záležalo na tom, aby ľudia boli oddelení od Zlého a aby žili v slobode Božích detí. Touto úlohou – posväcovať – tiež poveril svojich apoštolov. Poslal ich krstiť (Mt 28,16), premieňať chlieb a víno na svoje telo a krv (Lk 22,14-20; 1 Kor 11,23-25), tiež odpúšťať hriechy (Jn 20,22), uzdravovať choroby a neduhy (Mt 10,1; Jak 5,14-15), zvolávať Ducha Svätého (Sk 8,14-17). Toto všetko sú vlastne sviatosti, tak ako ich poznáme v katolíckej Cirkvi doteraz: krst, Eucharistia, sviatosť zmierenia, pomazanie chorých a birmovanie. Apoštoli túto svoju moc odovzdávali ďalej cez modlitbu a vkladanie rúk, čo je vlastne ďalšia sviatosť – kňazstvo. Ustanovili jednak svojich nástupcov (biskupov), ale aj pomocníkov biskupov (starších – Sk 14,23; Sk 15,4.6.22-23; Sk 20,17; Tít 1-5; 1 Pt 5,1-4) a diakonov, služobníkov stola (Sk 6,1-6). K sviatostiam patrí samozrejme aj manželstvo, taktiež ustanovené Bohom. 

Poslanie posväcovať kňazi uskutočňujú predovšetkým vysluhovaním týchto sviatostí. Cez ne dostáva človek milosti potrebné pre dobrý život v spoločenstve s Bohom a silu na odolávanie pokušeniam zlého ducha. Okrem toho kňaz môže vyslúžiť rôzne požehnania a sväteniny, ktoré tiež môžu priniesť duchovný úžitok.

Spravovať – pastierske poslanie

Pán Ježiš sám seba označil za Dobrého Pastiera (Jn 10,1-18), ktorý pozná svoje ovce a vedie ich do svojho ovčinca. Každý kňaz je tiež poslaný k určitému spoločenstvu ľudí, o ktorých sa má starať po duchovnej stránke ako pastier o svoje stádo. Za toto svoje zverené spoločenstvo ľudí je zodpovedný pred Bohom a zároveň je oprávnený, aby im on vysluhoval sviatosti a duchovne ich viedol. Každý kňaz je teda pastier, ktorý ukazuje cestu k Bohu.

Zo Skutkov apoštolov a z ďalších kníh Nového Zákona, ale aj z tradície vieme, že už apoštoli hlásali evanjelium v rôznych oblastiach. V Markovom evanjeliu sa píše, že „sa rozišli a všade kázali“ (Mk 16,19). Sv. Jakub Mladší bol biskupom v Jeruzaleme, sv. Peter účinkoval po Jeruzaleme v Antiochii, Korinte a Ríme, sv. Pavol hlásal evanjelium na mnohých miestach, napr. v Efeze, Korinte, Aténach, Ríme atď. Práve apoštol Pavol „oddelil“ na duchovnú službu (vysvätil) sv. Timoteja a zveril mu cirkevné spoločenstvo v Efeze. Sv. Títa zase ustanovil za biskupa na Kréte. Podobne sa to dialo aj ďalej v dejinách Cirkvi až doteraz.

Dnes sú pre jednotlivé cirkevné spoločenstvá zaužívané výrazy „farnosť“, „biskupstvo“ („diecéza“). Na čele biskupstva (diecézy) je biskup, na čele farnosti je kňaz (farár). Okrem toho sú aj rehoľní kňazi, ktorí sa starajú o špecifické spoločenstvá veriacich (napr. o chorých, chudobných, mládež, študentov, nepočujúcich a pod.).