BLÍŽI SA VEĽKÝ TÝŽDEŇ: VŠETKO, ČO BY SME MALI O ŇOM VEDIEŤ
BLÍŽI SA VEĽKÝ TÝŽDEŇ: VŠETKO, ČO BY SME MALI O ŇOM VEDIEŤ
zdroj: zastolom.sk
Katolíci (a mnohí kresťania) majú každý rok pred Veľkonočnou nedeľou špeciálne tradície a pobožnosti, ktoré im pomáhajú vstúpiť do umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Je to mimoriadne obdobie roka, ktoré vrcholí najväčším sviatkom v cirkevnom kalendári.
Každé slávenie počas tohto „Veľkého týždňa“ má svoje vlastné zameranie a liturgické zvyky. Prinášame vám základné body, na ktoré sa môžete tešiť počas týždňa, ktorý predchádza Veľkonočnej nedeli.
Kvetná nedeľa
Tento deň slávnostne otvára Svätý týždeň triumfálnym vstupom Ježiša do Jeruzalema. V evanjeliách Ježiš prichádza do mesta sediac na oslovi a ľudia pred neho kladú palmové ratolesti s radostným zvolaním: Hosana! Na svätej omši v tento deň zhromaždenie prežíva túto udalosť slávnostnou procesiou s požehnaním ratolestí, palmových alebo z iných stromov, u nás najčastejšie bahniatok. Ratolesti uchovávané doma pripomínajú veriacim Kristovo víťazstvo, ktoré slávili procesiou. V tento deň sa číta alebo spieva príbeh umučenia (pašie).
Pondelok
V tento deň zvyčajne nemáme žiadnu špeciálnu liturgiu, ale v príbehu Veľkého týždňa Ježiš navštevuje svojich priateľov v Betánii a Mária ho pomaže vzácnym olejom, pripraviac ho tak na jeho pohreb.
Utorok
V týždni sa blížime k Ježišovmu umučeniu a v tento deň sa liturgia zameriava na Ježiša, ktorý predpovedá Judášovu zradu a Petrovo zapretie.
Streda
Deň pred zradením Ježiša navštívi Judáš veľkňazov v chráme a sľubuje, že im Ježiša vydá výmenou za 30 strieborných. Tento deň sa v angličtine tradične nazýva „Spy Wednesday“ (spy – špión) v súvislosti so „špiónom“ alebo „zradcom“ Judášom. Veľa farností a náboženských komunít oslavuje v tento večer špeciálnu večernú modlitbu známu ako Tenebrae (z latinčiny „rastúca temnota“), počas ktorej sa čítajú biblické pasáže pašií a po každom čítaní sa zhasína sviečka, až kým nie je kostol alebo kaplnka v úplnej tme. Zvyk považovať stredu za pôstny deň vychádza práve z toho, že streda je dňom, kedy sa Judáš sprisahal s veľkňazmi.
Zelený štvrtok
V tento deň biskup slávi spolu s kňazmi z diecézy Omšu svätenia olejov, v ktorej svätí krizmu a požehnáva ostatné oleje.
Svätou omšou slávenou vo večerných hodinách na Zelený štvrtok Cirkev vstupuje do Veľkonočného trojdnia a spomína na tú Poslednú večeru, pri ktorej Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, v bezhraničnej láske k svojim, čo boli vo svete, obetoval Bohu Otcovi svoje telo a krv pod spôsobmi chleba a vína, podal ich apoštolom, aby jedli, a prikázal im, ako pokračovateľom vo svojom kňazstve, aby prinášali obetu.
Počas oslavnej piesne Sláva Bohu na výsostiach, podľa miestnych zvyklostí, zvonia zvony. Keď sa oslavná pieseň dospieva, odmlčia sa až do Sláva Bohu na výsostiach na Veľkonočnú vigíliu.
Témou tohto dňa je ustanovenie Eucharistie a sviatosti kňazstva. V angličtine sa tento deň tiež nazýva „Maundy Thursday“ v súvislosti s „mandatum“, Ježišovým prikázaním milovať sa navzájom, čoho symbolom je umývanie nôh apoštolom. Často toto gesto celebrant pri sv. omši v tento deň zopakuje. Na záver sv. omše sa Eucharistia prenesie z kostola a umiestni sa na samostatný bočný oltár na súkromnú adoráciu na pamiatku Ježišovej agónie v záhrade, ktorú prežíva tej noci.
Veľký piatok
Cirkev v tento deň podľa pradávnej tradície neslávi Eucharistiu; sväté prijímanie sa veriacim dáva jedine v slávení Pánovho umučenia a smrti. Ježiša dnes predvedú pred Pontského Piláta a odsúdia na smrť. Berie svoj kríž a je ukrižovaný na Kalvárii. Spomienka na Kristovo Umučenie sa zvyčajne slávi medzi 12:00 a 15:00 hod. Na začiatku obradov kňaz padne na tvár. Táto prostrácia vyjadruje jednak pokorenie „pozemského človeka“ a jednak žiaľ a bolesť Cirkvi. Počas obradov veriaci počúvajú pašie, uctia si kríž a prijímajú sv. prijímanie z hostií, ktoré boli premenené na Zelený štvrtok. Špeciálna zbierka na Veľký piatok ide na podporu cirkvi vo Svätej zemi. Veľký piatok je dňom prísneho pôstu a odriekania pre všetkých katolíkov.
Biela sobota
Na Bielu sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti, ako aj o zostúpení k zosnulým a modlitbami a pôstom očakáva jeho zmŕtvychvstanie. Špeciálna zbierka na Bielu sobotu pri Božom hrobe ide na podporu cirkvi vo Svätej zemi. Svätá omša sa neslávi až do večernej veľkonočnej vigílie, ktorá sa začína potme a končí vo svetle Kristovho vzkriesenia. Aleluja a spev Sláva Bohu na výsostiach sa do liturgie vracajú a kostolné zvony, ktoré počas pôstu mlčali, sa radostne rozoznejú.
Veľkonočná vigília sa slávi takto: Po obrade svetla a veľkonočnom chválospeve (prvá časť vigílie) svätá Cirkev rozjíma o divoch, ktoré Pán Boh konal pre svoj ľud od začiatku (druhá časť vigílie, liturgia slova) až do chvíle, keď je so svojimi novými členmi zrodenými v krste (tretia časť) pozvaná k sviatostnému stolu, ktorý Pán pripravil Cirkvi ako pamiatku svojej smrti a zmŕtvychvstania, až kým nepríde (štvrtá časť). Počas tejto sv. omše sa obnovujú krstné sľuby a všetci prítomní sú pokropení svätenou vodou.
Veľkonočná nedeľa
Kristus vstal z mŕtvych! Radostný deň Veľkej noci, najdôležitejší a najväčší Sviatok Cirkvi. Veľkonočnou nedeľou sa začína 50-dňové Veľkonočné obdobie, počas ktorého majú katolíci povinnosť aspoň raz prijať sv. prijímanie.
