KEĎ ŽATVA JE VEĽKÁ

KEĎ ŽATVA JE VEĽKÁ

autor: F. Trstenský                                                                                                                           

zdroj: postoj.sk

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mt 9, 36 – 10, 8) hovorí o povolaní a vyslaní dvanástich apoštolov.

Ježiš prechádzal mestami a dedinami, učil o Božom kráľovstve a videl utrpenie a bezmocnosť ľudí. Pán Ježiš nereaguje hnevom alebo rezignáciou. Evanjelista hovorí, že „zľutoval sa nad nimi“. Grécke sloveso „splanchnízomai“ znamená „mať súcit, spolucítiť“. Boh je Otec, ktorý je pohnutý súcitom k človeku, ktorý je jeho dieťaťom. Napodobňujme nášho nebeského Otca! 

Pastier

Keď Boží Syn hovorí o sebe, používa aj obraz  pastiera. Vyjadruje tým Božiu starostlivosť. Ak ovce sú bez pastiera, hrozí, že zablúdia alebo že sa stanú ľahkou korisťou divých zvierat. Matúšovo evanjelium naráža aj na situáciu v izraelskom národe, keď z jeho pohľadu chýbali skutoční vodcovia ľudu – pastieri podľa vzoru Mojžiša, ktorý vyrastal ako pastier oviec. Preto evanjelista Matúš na viacerých miestach predstavuje Ježiša Krista ako nového Mojžiša, ktorý prišiel zhromaždiť stratených synov a dcéry Izraela. Keď chýbajú v Cirkvi a v celej spoločnosti skutočné osobnosti, hrozí, že ľudia začnú blúdiť, rozutekajú sa každý za svojou predstavou, alebo sa stanú ľahkou korisťou ideológií. Prvým Učiteľom je Ježiš Kristus. Odísť od neho a od jeho evanjelia znamená vystaviť sa riziku duchovného zblúdenia a  straty života. 

Žatva

V mnohých biblických textoch je žatva obrazom posledného súdu, avšak v našom úryvku práca robotníkov  pri žatve je obrazom ich poslania ohlasovať Božie kráľovstvo. Je teda symbolom nasadenia. Učeníci majú pokračovať v diele svojho Majstra. Pán Ježiš hovorí: „Žatva je veľká.“ Vyjadruje tým isté naliehanie. Už je čas žatvy. Nie je možné čakať, ale pustiť sa čím skôr do práce, lebo v opačnom prípade hrozí, že úroda vyjde nazmar. V týchto dňoch diakonských a kňazských vysviacok pamätajme vo svojich modlitbách na nových robotníkov v Pánovej vinici.

V duchovnom živote nie je dobré odkladať veci na potom. Možno je žatva väčšia, než nám  stačia sily,  ale naším poslaním je urobiť to, čo je v našich silách. Môžeme tieto slová aplikovať aj do našej angažovanosti za lepšiu spoločnosť. Nikdy nebudú chýbať hlasy ktoré varujú, že  teraz nie je vhodný čas, že iné veci sú dôležitejšie. Raz je dôvodom koronavírus, potom nezamestnanosť, prepad ekonomiky atď. 

Dvanásti

Ježiš si spomedzi učeníkov vybral dvanástich mužov – apoštolov. Ide o dôležité rozhodnutie, pretože apoštoli sa stanú spojivom medzi pozemským Ježišom a pokračovaním jeho spoločenstva po Veľkej Noci, ale už bez jeho viditeľnej prítomnosti. Stanú sa garantmi autentickosti Kristovho evanjelia, toho, čo vo vyznaní viery vyznáme o Cirkvi, že je apoštolská.  Ich počet je symbolický. Číslo 12 je číslom patriarchov, kmeňov Izraela. Apoštoli predstavujú nový Izrael. Evanjelista uvádza o Ježišovi „dal im moc…“ Slovo „apoštol“ pochádza z gréckeho slovesa „apostéllo“ = „vyslať, poslať“. Pomenovanie chce vyzdvihnúť kľúčovú vec. Poslanie a moc apoštolov nepramení z ich vlastného rozhodnutia, ich názorov, ale jedine od Krista. Koľkokrát v dejinách Cirkvi vystúpili „apoštoli“, ktorí sa, žiaľ, stali vyslancami seba samých. Prinieslo to pohoršenie, zmätok a rozkoly. 

V našom úryvku nie je len všeobecné konštatovanie povolania, ale evanjelista uviedol konkrétne mená dvanástich mužov, ktorých si vybral Boží Syn za apoštolov. Pri Petrovi je použité označenie „prótos“ = „prvý“. Peter však nebol povolaný ako prvý. Nebol ani prvým, ktorý sa stretol so vzkrieseným Pánom. Označenie „prvý“ vyjadruje jeho privilegované postavenie medzi apoštolmi, je ich vodcom, je prvý medzi rovnými. Aj z tejto skutočnosti sa odvodzuje náuka o primáte pápeža. Ak prvým je Peter, posledným menovaným v zozname je Judáš, pri ktorom evanjelista Matúš poznamenal „ktorý ho potom zradil.“  Cítime napätie. Iste, aj Peter mal svoje slabosti, pochyboval, zaprel Krista. Judáš však zo spoločenstva vypadol svojou zradou a jeho miesto prevzal Matej. 

Všetky národy

Ježišov zákaz neísť k pohanom ani k Samaritánom znie zvláštne. Je však potrebné ho čítať v kontexte celého evanjelia a jeho zámeru.

Posledné slová tohto evanjelia uvádzajú misijné slová Ježiša Krista: „Choďte teda, učte všetky národy…“ (Mt 28, 16)  Evanjelista Matúš svojím dielom ponúka nové čítanie dejín spásy. Na jednej strane predstavuje Ježiša z Nazaretu ako toho, ktorý prišiel naplniť starozákonné prisľúbenie o židovskom Mesiášovi, čím sa dokazuje Božia láska k vyvolenému národu. Jeho učeníci vo svetle veľkonočnej viery spoznávajú, že Pánova smrť a zmŕtvychvstanie nie je spásnym úkonom len pre židovský národ, ale jeho krv je novou zmluvou, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov (porov. Mt 26, 28). Chrámová opona sa v okamihu Kristovej smrti roztrhla, čo je symbolom prístupu k Bohu pre všetkých ľudí (porov. Mt 27, 51).