Kostol Najsvätejšej Trojice

KOSTOL NAJSVäTEJŠEJ TROJICE

Kostol Najsvätejšej Trojice je najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou obce. Bol postavený v roku 1665 zásluhou rodiny Lokčanských. Pôvodne bol renesančný, neskôr rozšírený na trojloďový a barokizovaný. Je jednou z najstarších stavebných pamiatok na celom Zamagurí.

Kostol ma tri oltáre. Celková výška kostola je približne 45 metrov. Samotný dvojramenný kríž na vrchole veže má výšku 2 metre. V kostole je 11 vitrážových okien. Najväčšie okno meria 3,5m a je v ňom vyobrazená Najsvätejšia Trojica. Dve okná sú trojmetrové a je v nich Svätá rodina a výjav zo zjavenie v Lurdoch – P. Mária a sv. Bernadeta. V ďalších oknách je naznačený plást zo včelieho úľa. Na 50. výročie osadenia pôvodných vitráži sa podarilo obnoviť všetkých jedenásť okien a rámov.

Za ľavým bočným oltárom je vchod do krypty s latinským nápisom z roku 1665: „Koľko kostí tu čitateľ vidíš, patria rodine Kosovec. Kryje ich krypta postavená súčasne s kostolom v roku 1665. Umrieť mi je ziskom.“ V časti chóru za organom sa nachádzal archív škultétov. Na oltári sv. Jána Nepomuckého je zásuvková krstiteľnica z tých čias s obrazom Kristovho krstu. Kostol bol konsekrovaný až počas pôsobenia Mikuláša Sádeckého, v auguste 1715, biskupom z Belehradu Lukášom Natalim.

Kostol po požiari v roku 1785 zmenil vonkajší vzhľad. V tomto roku bola postavená aj bránica. Strecha aj veža kostola bola až do roku 1972 pokrytá šindľom. Vtedy bola prekrytá pozinkovaným plechom a od roku 1996 je pokrytá medeným plechom.

Pod sakristiou je krypta. Pochovávali v nej rodinných príslušníkov rodiny Lokčianskych. Podľa nápisu nad vchodom do krypty staviteľom bol Kosovec, jeden zo šoltýsov, ktorý mal od obce aj prímenie Lokčiansky.

ZARIADENIE KOSTOLA

Hlavný oltár tvorí polychrómová drevorezba zo začiatku 19. storočia. Autor tohto oltára, ako aj ostatných, je neznámy. Oltár má kamenný základ, oltárna menza je oproti pôvodnej veľkosti zmenšená o polovicu, v strede s tabernákulom s dvoma adorujúcimi anjelmi. Zvláštnosťou je stred oltára, kde nezvyčajne nie je Najsvätejšia Trojica – ktorá je v tympanone, ale Svätá rodina.

Po krajoch sochy sv. Cyrila a Metoda. Na krajoch oltára baroková ornamentálna výzdoba, pravdepodobne z iného, staršieho oltára.

Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého z 1. polovice 19. storočia. V spodnej časti sú dve sochy Jánov – evanjelistu a Jána Krstiteľa. V tympanonesv. Anna s Pannou Máriou ako dievčaťom. Zvláštnosťou je ľudová maľba zo 17. storočia v spodnej bočnej časti oltára, predstavujúca Kristov krst.

Dvaja biskupi (sv. Augustín?) v hornej časti sú z obdobia ranného baroka a pochádzajú z staršieho, možno pôvodného hlavného oltára.

Bočný oltár Kráľovnej sv. ruženca. Oltárny obraz predstavuje Pannu Máriu s Ježiškom, ako podávajú ruženec sv. Dominikovi. V hornej časti je olejomaľba sv. Rozálie z 18. storočia.

Sochy. Obe sochy majú vzťah k patrocíniu –  učiteľ Cirkvi sv. Tomáš Akvinský, v ruke drží otvorenú knihu s nápisom Summatheologiae – čo je názov diela, kde pojednáva o sv. Trojici. Druhým je biskup, sv. Augustín. V hornej časti sú ďalšie dve sochy – sv. Rócha s ranou na nohe – pravdepodobne na základe moru, ktorý tu bol a sv. Šebastián.

Kazateľnica. Nad kamenným základom je baldachýn – polychrómová drevorezba z 1. pol. 18. storočia. Vo výklenkoch v spodnej časti sú štyria evanjelisti zo 17. storočia – Marek, Matúš, Lukáš, Ján. Dodnes sa používa.

Obrazy. Sv. Jozefa — na chóre  //  Obraz Ukrižovania — Olejomaľba na plátne z 18.storočia.  //   Obraz Zvestovanie Pána — Olejomaľba na plátne z 18. stor.  //  Obraz Pozadie Betlehema — Olejomaľba na plátne z 18. stor. od Maxa Bacskaya.

Zaujímavosťou veže je, že je zvonku rovná, všetky uhly sú priame až po krytinu, ale kvôli statike je veža prispôsobená hrúbkou múra. V spodnej časti veže je múr najhrubší a postupne sa zužuje.

Pôvodná nosná konštrukcia štyroch zvonov bola drevená. V druhej polovici 20. storočia sa konštrukcia vymenila za oceľovú a osadila do kamenných múrov veže. Je samonosná. Zvonenie bolo elektrifikované na reťazový pohon. V roku 2010 sa reťazový pohon zvonov vymenil za pohon lineárny. Pri tejto rekonštrukcii boli zvesené všetky štyri zvony a namontované na nové závesné zariadenia. Najväčší zvon bol odliaty v roku 1924 a zasvätený Najsvätejšej Trojici. Váži 750kg. Druhý zvon bol odliaty tiež v roku 1924 a je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu. Váži 500kg. Tretí zvon je z roku 1813 a váži 300kg. Je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Tento zvon je najstarší, čo je možné vidieť aj na jeho korunke. Pri poslednej rekonštrukcii v roku 2009 bol z malej vežičky nad svätyňou prenesený štvrtý zvon do voľného poľa v závesnej konštrukcii zvonov. Váži 70kg. Je zasvätený sv. Floriánovi a bol odliaty v roku 1919.