MODLITBA V RODINE

MODLITBA V RODINE

zdroj: grkathe.sk

Matka Tereza pri návšteve Slovenska povedala: „Rodina, ktorá sa spolu modlí, ostáva spolu. A keď ostanete spolu, budete mať radi jeden druhého, ako vás Boh miluje.“

Modlitba s deťmi je úžasná, obojstranne výhodná činnosť. Prospech z nej majú nielen deti, ale aj samotní rodičia. Pri modlitbe s deťmi si však treba dať pozor, aby sme neskĺzli do akýchsi zabehaných koľají, ktoré začnú nudiť. Táto modlitba zároveň nesmie byť zložitá, no v jej jednoduchosti by mala byť aj akási hĺbka, aby sa z modlitby nestalo len recitovanie pekných veršov. Pre deti je najpútavejšia spontánna modlitba, počas ktorej ďakujú Bohu, učia sa počúvať druhých ako a čo hovoria Bohu, reflektujú svoj deň do modlitby. Majú možnosť počas takejto modlitby zažiť aj rodičovskú spontánnosť a autentickosť.

Čo by teda v spoločnej modlitbe nemalo chýbať? A ako ju možno spestriť? Deti nachádzajú istotu v tom, čo sa pravidelne opakuje. Preto je vhodné nájsť si stály čas na modlitbu s nimi. Príležitostí je počas dňa hneď niekoľko.

Ráno

Ideálne je začať deň modlitbou. Áno. Viem, že hovorím o ráne. To je ten čas, keď sa každý snaží nastaviť budík na čo najneskôr, nahádže niečo na seba a do seba a uteká do sveta. Ale! Niekedy je to skôr o zvyku ako o tom, že sa niečo nedá, nestíha. Ranná modlitba nemusí byť dlhá. Uvidíte, ako vám dokáže zmeniť celý deň, ak nebudete na ňu zabúdať a vytvoríte jej trošku priestoru. Zvyknete sa ráno s deťmi zdraviť a priať si pekné ráno? Prizvite aj Pána.

„Ahoj, Anička! Dobré ráno, Bože, Ježišu, Svätý Duchu. Pane, buď s nami v dnešný deň. Veď nás a ochraňuj nás.“ Z takýchto jednoduchých pozdravov vám možno vzniknú aj krátke ranné prosby. Deti rady pospomínajú k Trojici aj rôznych svätcov a možno to hneď spojiť aj s modlitbou Raduj sa, Bohorodička…  Túto krátku modlitbu sa ľahko naučia aj deti. Je tiež pomôckou pri budovaní mariánskej úcty. Modliť sa môžeme aj cestou do škôlky či školy. Na mieste nezáleží. Pri rozlúčke s deťmi nezabúdajme na objatie a krížik na čielko. Tieto gestá sú prejavmi lásky a sily.

Pri stole

Vždy, keď sa spoločne stretnete pri stole, využite toto stretnutie aj na modlitbu. Prežehnanie pred jedlom a požehnanie jedla by mali byť súčasťou stolovania. Nechajme deti rozprávať sa pri stole. V takýchto rozhovoroch pri jedle sa zvykne rodina rozprávať o kadečom, čo prežíva, čo koho čaká a čo treba ešte doriešiť. Všetko toto sa dá neskôr zahrnúť do spoločnej modlitby.

Večer

Večerný čas je náš najobľúbenejší. Snažíme sa pripravovať deti do postele dostatočne včas, aby sme mali priestor na rozprávku a modlitbu a aby nemali pocit, že sa musia ponáhľať, lebo je už veľa hodín a treba spať. Je veľa spôsobov, ako využiť tento čas na stretnutie s Bohom. Dobrou pomôckou sú knihy. Deti milujú čítanie rozprávok. Samotné čítanie má nespočetne veľa výhod. Keď je navyše aj o Bohu, ani nehovoriac. Za najdôležitejšiu časť modlitby považujem modlitbu vlastnými slovami.

Je veľmi dôležité, aby sme aj počas rozličných večerných aktivít dali modlitbe patričné miesto. Veľakrát sa totiž večerná modlitba ocitne v spoločnosti aktivít typu: umyť sa, upratať, skontrolovať veci v taške… Vtedy sa to totiž javí ako len nejaký otravný prívesok na záver dňa, kedy sme už všetci v rodine unavení a chceme mať konečne pokoj a kľud. Večernou modlitbou veľmi jasne vyznávame svoju vieru, svoje skutočné presvedčenie.

Rodičia nech sú príkladom pre svoje deti

Deti sa učia od rodičov. Rodičia sú prvými svedkami viery a jej žitia. Majú byť príkladom v modlitbe, v odprosovaní, prosení či priznania si pochybení – deti vieru žijú skrze rodičov.

Rodičia často berú deti na kolená či ruky a modlia sa s nimi. Oni im ukazujú modlitbu a jej hodnotu. Ak deti vidia rodičov ponáhľajúcich sa rýchlo odrecitovať Otčenáš, budú sa tak modliť i oni. Dôležité je to, že sa modlí spolu celá rodina, všetci spolu a deti vidia živosť viery a modlitby. Toto je prvá lekcia pre deti v ich vernosti k Bohu.

Veľmi významný fakt je aj pravidelnosť a dlhodobosť spoločnej modlitby v rodine. Ak je ponímaná dobre, je to úžasná príležitosť každodenne už od najútlejšieho detstva tráviť čas v Božej prítomnosti, zažívať Božiu lásku a moc. Ak je ponímaná zle, môže viesť k rutinnému prežívaniu, demotivácii, znechuteniu, uzatvorenosti, ba až k „alergii“ na modlitbu.

Sv, otec František raz povedal, že modlitba pramení z dôverného vzťahu s Božím slovom. Existuje takáto dôvernosť i v našich rodinách? Evanjelium, ktoré sa v rodinách číta a rozjíma, je ako dobrý chlieb, ktorý sýti srdcia všetkých. Ráno i večer, a tiež keď si sadáme k stolu, naučme sa predniesť spoločne modlitbu, s veľkou jednoduchosťou: to k nám prichádza Ježiš. V modlitbe rodiny, v jej silných momentoch i ťažkých chvíľach, zverujme sa jeden druhému, aby takto každý z nás bol v rodine chránený Božou láskou.“