NEDEĽNÝ POKOJ JE VÝHRA PRE CELÚ SPOLOČNOSŤ
NEDEĽNÝ POKOJ JE VÝHRA PRE CELÚ SPOLOČNOSŤ
V týchto týždňoch zaznieva z úst niektorých výzva, že diskusia o nedeľnom pokoji by sa nemala stať hodnotovou otázkou. Opak je však pravdou.
Hodnotová spoločnosť
V diskusii o nedeľnom pokoji ide o hodnotovú tému. Je to logické a nevyhnutné. Upozorňujem na dôležité rozlíšenie, že hodnotová otázka neznamená automaticky náboženská, ako sa to niekedy úmyselne a falošne podsúva. Ak štát vypláca zo spoločných daní rodičovské prídavky, nie je to hodnotová otázka? Samozrejme, že áno. Deti a starostlivosť o ne spoločnosť považuje za prioritu. Ak zo štátneho rozpočtu sa zvýšia napr. platy učiteľom, je to preto, že školstvo považuje táto spoločnosť za hodnotovú otázku. Podobne je to v prípade rodičovskej dovolenky, podpory kultury, športu a pod. Diskusia o nedeľnom pokoji vôbec nie je o pretláčaní náboženských postojov, ale o hodnotovom nastavení celej spoločnosti a o nastavení priorít, ktoré vychádzajú z prirodzenosti človeka a sú v prospech spoločnosti ako celku.
Negatívne emócie
V diskusii o nedeľnom pokoji sa zvolila negatívna terminológia. Hovorí sa o zákaze nedeľného predaja. V ušiach mnohých slovo „zákaz“ vzbudzuje negatívne emócie. Pred 30 rokmi padol režim, ktorý mnohé veci „zakazoval“. Vytvára sa atmosféra, niektorými úmyselne, o zavádzaní totality. Témou však nie je zákaz, ale vytvorenie priestoru, aby s voľným dňom človek mohol slobodne rozhodnúť. Ak niekto tvrdí, že v nedeľu „má právo“ si kúpiť napr. záhradkárske potreby, zároveň oberá o právo na odpočinok iného. Múdry človek nehľadí len na vlastné potreby, na vlastné práva, ale je vnímavý aj na potreby a práva druhých. Som presvedčený, že v spoločnosti sa zhodneme, že jestvujú veci, ktoré si dokážeme nakúpiť počas zvyšných šiestich dní v týždni. Nehovorím o zamestnaniach, ktoré sú nevyhnutné. O nich každý rozumný človek vie, že sú potrebné a nič proti nim nenamietam (nemocnice, hasičské stanice, záchranári, fabriky, ktoré svojou povahou si vyžadujú nepretržitú prevádzku napr. kovohuty atď.). Ďalej jestvujú služby, ktoré sú potrebné a užitočné pre nás všetkých aj v nedeľu a sme za tieto služby vďační (čerpacie stanice, reštaurácie, kiná, zabezpečenie športových a kultúrnych podujatí a pod.). Súhlasím aj s príplatkami pre týchto ľudí, pretože boli ukrátení o nedeľný pokoj, z ktorého my ostatní máme úžitok. Múdra spoločnosť si to váži a vie oceniť. Nedeľný pokoj neznamená, že zostaneme sedieť uväznení v domácnostiach. Som presvedčený, že na Slovensku nie sme na tom tak nízko, aby nás kultúrne a spoločensky museli zachraňovať nákupy v nedeľu. Nedeľný pokoj nám umožní, aby sme ovocie celotýždennej práce mohli vychutnať a osláviť naše vzťahy. Ešte väčšiu radosť budeme pociťovať, keď to umožníme aj iným.
Spoločné dobro
Niekto môže argumentovať, že štát by nemal zasahovať do toho, či predajne budú alebo nebudú zatvorené. Mal by o tom rozhodnúť zákazník resp. samotný trh. Avšak aj dnes jestvujú „zákazy“, ktoré nie sú výsledkom rozhodnutia zákazníka, ale zásahom štátu. Napríklad jestvuje zákaz predaja alkoholu a tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, zákaz riadenia motorových vozidiel bez vodičského preukazu atď. Spoločnosť sa pritom riadi princípom spoločného dobra, ktorý je jedným z pilierov jej zdravého fungovania a sociálnej spravodlivosti. Princíp spoločného dobra však nie je absolútny. Nesmie viesť k nespravodlivostiam a k páchaniu neprimeranej krivdy na jednotlivcoch. Napríklad pri stavbách vo verejnom záujme (napr. dialnice) musí byť jednotlivec pri výkupe pozemku primerane odškodnený. V prípade nedeľného pokoja môžeme hovoriť o princípe spoločného dobra, ktorý nekrivdí jednotlivcov. Tovar alebo služby si môžu zakúpiť v iné dni. Navyše dostupnosť niektorých zamestnaní (napr. lekár, hasič, záchranár a pod.) je garantovaná aj v nedeľu.
Nepoctivé argumenty
Strašenie, že v prípade nedeľného pokoja ide o snahy zaviesť kresťanský štát, je nepodložené a zavádzajúce, ktoré argumentačne neobstojí (odkaz TU). Príklady sú krajiny, v ktorých rôznym spôsobom už desaťročia funguje systém nedeľného pokoja (Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Španielsko atď.). Nestali sa z nich viac kresťanské štáty (skôr naopak). Podobne nebstojí argument, že zavedením nedeľného pokoja utrpí naša demokracia, sloboda, či ekonomika. Stačí sa pozrieť, že v spomenutých krajinách kvôli nedeľnému pokoju neutrpela ani demokracia ani ekonomika. Platí zásada, že čo ľudia potrebujú a nekúpia v nedeľu, kúpia hneď v pondelok alebo v priebehu týždňa. Avšak neplatí, že vzťahy, čas, stretnutia a príležitosti, ktoré ponúka nedeľný pokoj, sa budú dať dobehnúť v priebehu týždňa. Ľahko sa môže stať, že prácu v nedeľu pre iných budú žiadať tí, ktorí si budú vychutnávať nedeľný pokoj.
Koronavírus nastavil zrkadlo
Náročné týždne spojené so šíriacou pandémiou ponúkli isté východiská. Keď vláda pristúpila k zatvoreniu predajní v nedeľu, stretlo sa to s celospoločenským pochopením.
Pozitívnym zistením je skutočnosť, že podľa nedávneho prieskumu, až 80% oslovených Slovákov súhlasí, aby aj po skončení pandémie zostali predajne zatvorené. Ešte oveľa pozitívnejším faktom je, že až 84 percentám mladých spotrebiteľom vo veku od 18 do 25 rokov nevadí súčasný stav zatvorených predajní. Taktiež niektoré veľké obchodné reťazce sa pozitívne vyjadrili k možnosti, že v nedeľu by ich predajne zostali zatvorené (Billa, Jednota, Kaufland – odkaz TU). Podobne sa vyjadruje únia zamestnávateľov a zväzy zamestnancov. Slovensko však má ešte jednu skúsenosť a je taktiež pozitívna. Pred nejakým časom bol prijatý zákon o zatvorených predajniach počas štátnych sviatkov. Odporcovia namietali, že dôjde k ekonomickým stratám a k cestovaniu za nákupmi do okolitých krajín. Aká je realita? Zvykli sme si na to a prijali sme to (odkaz TU. Vieme si podľa toho naplánovať nákupy aj dovolenky.
Zdravý rozum a prirodzený poriadok
Niekto by mohol namietať, prečo to má byť práve nedeľa. Prečo neumožniť, aby si každý človek slobodne vybral, ktorý deň v týždni chce mať voľný. Už teraz je možné si urobiť „deň voľna“ aj uprostred týždňa len s tým, že ten „deň voľna“ si nedokážu vždy zabezpečiť aj tí, s ktorými by sme ho chceli stráviť. Načo by bol voľný deň pre mňa, ak tí, s ktorými ho chcem stráviť, sú v práci, v škole a pod.? Opäť však apelujem na zdravý rozum a prirodzený poriadok. Akýkoľvek deň voľna podľa vlastného uváženia by vniesol do spoločnosti zmätok. Podobne by vznikol chaos, ak by neplatili napríklad jednotné pravidlá v doprave, ale každý by sa riadil svojimi pravidlami. Vzniká ešte jedna otázka. Prečo má byť voľná práve nedeľa, prečo nie sobota alebo streda? Sedemdňový týždeň, v ktorom je jeden deň voľný vychádza z prírodných zákonitostí. Striedanie práce a odpočinku vychádza z prirodzeného rytmu človeka a zákonitostí prírody a celého vesmíru. Striedanie dňa a noci, striedanie ročných období a kalendárny rok vyplývajú z fyzikálnych zákonov. V prípade výberu konkrétneho dňa, ktorým je nedeľa, je potrebné povedať, že vychádza z kresťanských koreňov, ktoré tu jestvujú 2000 rokov. Overená prax nedeľného pokoja počas dvoch tisícročí ukázala, že je pre spoločnosť prínosom. Má sa odmietnuť len preto, že vyšla z kresťanského prostredia? Albert Einstein, svojím pôvodom Žid, prišiel s teóriou relativity. Nikto rozumný v odbornej diskusii o jej platnosti nebude argumentovať poukazovaním na pôvod jeho autora. Nedeľný pokoj je výhra pre všetkých, pre celú spoločnosť. V prvom rade ako deň odpočinku a oddychu, deň spoločenstva s najbližšími, deň pre druhých a s druhými. Áno, pre kresťanov je to deň, keď sa môžu nerušene zúčastniť bohoslužieb. Pre ostatných je to možnosť sa slobodne rozhodnúť, akým spôsobom „naložia“ s voľným dňom, ale práve preto, že ho majú.
autor: F. Trstenský
zdroj: postoj.sk
