ZAHAĽOVANIE KRÍŽOV

ZAHAĽOVANIE KRÍŽOV

autor: Marek Kunder 

zdroj: www.rkcemerne.sk

V dnešnú “smrtnú”, “čiernu” nedeľu, ale oficiálne 5. pôstnu nedeľu je zvykom v našich kostoloch zahaľovať kríž. A nielen v kostoloch. Robí sa to aj v domácnostiach, aj v záhradách domov, kde takýto kríž majú. Na všetky kríže s umučeným telom nášho Pána Ježiša Krista sa dáva čierne alebo fialové plátno, aby sa práve toto telo Pána Ježiša prikrylo. Myslím, že tento zvyk poznáme a berieme ho už automaticky. Ale poznáme jeho význam? Prečo sa tak robí a čo to symbolizuje?

Starobylý zvyk zahaľovať kríže a obrazy pochádza asi spred 9. stor. Liturgista Polykarp Radó uvádza vo svojej knihe “Enchiridion liturgicum” tri pravdepodobné dôvody vzniku zahaľovania kríža: prvým je, že v tejto dobe sa sústredí pozornosť na utrpenie a nie na smrť Pána a že zahalením kríža sa vyzdvihne jeho dôležitosť a tak sa pritiahne pozornosť na kríž, ktorý je vyvrcholením umučenia. Druhým dôvodom môže byť história umenia, že v románskom slohu sa na kríži predstavoval Kristus ako Kráľ večnej slávy a v čase umučenia sa takýto obraz nezhodoval s pohľadom na trpiaceho Pánovho služobníka. Ježiš ako kráľ večnej slávy bol odetý v kráľovskom rúchu s kráľovskou korunou na hlave ako víťaz. Asi si to dnes nevieme ani predstaviť. Tretím dôvodom môžě byť súvislosť s niekdajšími „pôstnymi plátnami“, ktorými sa zakrýval oltár, lebo penitenti (kajúcnici) sa považovali za nehodných aby hľadeli na slávenie omše. Toto veľké „pôstne plátno“ sa nazýva „velum famis“ a zakrýval sa ním celý oltár. Až neskôr sa zakrýval iba kríž a obrazy a sochy svätých.

Vstupujeme do vrcholných týždňov pôstneho obdobia a nech aj upriamenie nášho pohľadu na zahalený kríž a skrz neho vyzdvihnutie významu utrpenia ako takého je pre nás motiváciou čo najlepšieho zvládnutia finišu prípravy pred Veľkou nocou a napĺňania myšlienky, ktorá to veľmi dobre vystihuje: “per aspera ad astra” = “tŕním k hviezdam”. Bez utrpenia sa na tomto svete nič naozaj hodnotné dosiahnuť nedá.