1. Božie prikázanie: POVERY, MÁGIA, VEŠTBY
POVERY, MÁGIA, VEŠTBY
Diabol pracuje ako úžernícka nebankovka, požičia rád, aby časom získal všetko
Rozhovor o nástrahách a omyloch týkajúcich sa prvého Božieho prikázania s generálnym vikárom Trnavskej arcidiecézy Petrom Šimkom.
zdroj: svetkrestanstva.postoj.sk
Prvé prikázanie Desatora zásadne ovplyvňuje ďalších deväť. Ako možno najlepšie pochopiť toto prepojenie?
Božie prikázania vytvárajú pyramídu zloženú z desiatich poschodí, pričom prvé prikázanie je podstava. Ak naruším podstavu, tak sa mi zosype alebo oslabí stavba ostatných deviatich poschodí. Takýmto spôsobom sú aj prikázania vzájomne prepojené.
Desať Božích prikázaní je vlastne jedno prikázanie rozdelené do desiatich kapitol: „Ja som Pán, Boh tvoj.“ To, že Pán je mojím Bohom, sa prejavuje dodržiavaním všetkých desiatich prikázaní. Prvé prikázanie sa teda začína až od slov „nebudeš mať iných bohov okrem mňa“.
Proti prvému prikázaniu sa prehrešujeme oveľa častejšie, než by sme si mohli myslieť. Ktoré hriechy sem spadajú?
Je pravdou, že proti prvému prikázaniu sa prehrešujeme najčastejšie. Už prví rodičia si chceli vytvoriť svoj svet a svoje pravidlá nezávislé od Boha podľa vzoru pokušiteľa. Neverili Bohu, že im chce dobre. Ak neveríme pravému Bohu, začneme si vytvárať svojho boha či bohov.
Hriechy proti prvému prikázaniu vyjadrujú tento stav človeka. Boh už nie je na prvom mieste. Človek zanedbáva modlitbu, je lenivý do vzťahu s Bohom alebo má odpor voči nemu. Modlitba sa stáva bezduchým recitovaním či monológom. Osobitnými hriechmi v týchto súvislostiach sú čierna a biela mágia, poverčivosť, nosenie amuletov, veštenie a podobne.
Čo všetko môže byť pre človeka bohom, teda modlou?
Všetko to, čo má vo svojom živote na prvom mieste. To, na čo najviac myslí, o čom sníva, čomu venujeme energiu. Tomu bohu slúži a sa klania.
Modlami či bohmi sú aj závislosti od alkoholu, drog, sexu, porna, hier, závislosť od kariéry, popularity, moci, slávy či peňazí, nakupovania, spôsobu obliekania, peňazí. Môže to byť aj závislosť od toho, kto si čo o mne myslí, alebo aj nenávisť alebo zranenie, okolo ktorého sa stále točíme.
Prvé prikázanie zaväzuje k viere v Boha. Nie všetci sa však prezentujú ako veriaci. Je možné prinútiť niekoho k tomu, aby prijal vieru v Boha?
Svätý Pavol jasne povedal, že všetko, čo nie je z viery, je hriech (Rim 14, 23). Preto nútenie druhých, aby prijali vieru, je hriech. Boh chce, aby človek k nemu prišiel slobodne, lebo je Láska. Láska nikoho nenúti, aj keď je pre nás všetkým a bez nej sme ničím.
Ateizmus je hriech?
Neexistuje neveriaci človek. Ateizmus ako taký je nezmysel typu guľatá kocka. Akú logiku má veriť, že neverím? Človek môže neveriť v kresťanského Boha. Každý však v niečo či v niekoho verí. Slová sa niekedy používajú na zakrývanie myšlienok. Čo je za ateizmom? Pohodlný život, výhovorka alebo sklamanie z predstavy o cirkvi či Bohu?
Boh nikdy nesklame, naše falošné predstavy o ňom však áno. Aj sklamanie je cestou k poznaniu pravdy. Vtedy sa stráca náš iluzórny systém, aby sme mohli nájsť niečo dôležitejšie. Aj ten, kto o sebe tvrdí, že je ateista, má svedomie. Ak niekto ide proti svojmu svedomiu, pácha hriech. Ak človek úprimne hľadá pravdu, nájde Boha. Veď Kristus povedal: „Ja som Pravda“ (Jn 14, 6).
Katechizmus uvádza, že modloslužba zostáva trvalým pokušením pre vieru. Možno to chápať tak, že človek sa do smrti nezbaví tendencie niečo zbožšťovať?
Cesta do pekla je široká, cesta do neba úzka. Tá široká je predsa pohodlnejšia. Dnes sme zvyknutí mať všetko teraz a hneď, aj za cenu extrémneho zadlženia. Systém modloslužby vedie človeka, aby sa mal hneď dobre. Na to, že život mu to spočíta s vysokými úrokmi, nechce myslieť.
Na druhej strane Božia cesta je prirodzená. Boh má s nami čas a trpezlivosť. Iba satan čas nemá (Zjv 12, 12). Boh nás vedie ako dobrý pedagóg. Je s nami, aj keď mlčí. Boha nemožno zmanipulovať, kontrolovať. Preto si ľudia často hľadajú iného boha podľa svojich predstáv.
Je mi smutno, keď vidím, ako mladí zaľúbenci prestávajú chodiť k sviatostiam a na svätú omšu, lebo si našli iného boha – telo svojho partnera. Po vytriezvení z takejto modly ponúkame ako liečbu Božie milosrdenstvo.
Pápež František v jednej zo svojich katechéz poukázal na pokušenia všetkých čias – úspech, moc a peniaze. Sú symbolom túžob, ktoré dávajú ilúziu slobody, no v skutočnosti zotročujú, pretože modla vždy zotročuje. Akým spôsobom?
Modla nikdy nedá lásku. Viete, ako sa chytajú opice? Do takej akoby väčšej vtáčej búdky dáte napríklad kokosový orech, ktorý sa nedá vybrať cez otvor. Keď opica príde, strčí do otvoru ruku a snaží sa orech vytiahnuť. Vtedy sa objaví lovec. Opica chce utiecť, lenže orech ju „nepustí“. Lovec spokojne môže prísť a chytiť ju. Opica drží, čo chce. Zároveň sa jej zoberie to, čo nechce. Ona síce má orech, ale prišla o svoju slobodu.
V sociológii poznáme efekt opičej labky. Ľudia túžia po moci, kariére, peniazoch. Keď dostanú, po čom túžia, otvoria sa im oči a zisťujú, že stratili slobodu, že sú len figúrkou v rukách mocnejších. Figúrkou, ktorá zabezpečuje pre nich zdroje a pohodlný život. Cítia sa ako handra na použitie, a keďže nevedia, ako z toho vyjsť von, utešujú sa aspoň vonkajšími zážitkami či metódou odvrátenia pozornosti – všímajú si chyby na druhých a ohovárajú.
Vyslobodenie často hľadajú v alkohole, drogách či niekde inde, kde sa môžu aspoň trochu vyventilovať. Pokušenia, ktoré spomínate, sú krásne iba z diaľky, nie zblízka. Modla si človeka namotáva na seba. Prináša mu strach, lebo už bez nej nevie žiť, hoci na druhej strane by sa jej chcel zbaviť. Ide to, ale len s Božou pomocou.
Možno i preto si mnohí ľudia kupujú rôzne predmety, ktoré im majú priniesť šťastie či zvláštnu ochranu. Niektorí si ich zadovážia len z estetického dôvodu. Nakoľko zaváži úmysel zaobstarania a vlastnenia takýchto vecí „pre šťastie“?
Ak je šťastie závislé nie od toho, čo mám vnútri, ale od vonkajšej veci, disponujem sa k tomu, aby som bol manipulovaný. A potom je jedno, či si kúpim kameň alebo ruženec. Je to len povera, že moje šťastie závisí od nosenia kríža, červenej šnúrky, hviezd a podobne.
Čo si môže človek spôsobiť takouto poverou?
Poverou sa človek otvára pôsobeniu Zlého, ktorého priťahuje každé iracionálne, nerozumné správanie. Človek sa vedome a dobrovoľne zrieka svojej slobody, aj keď len postupnými krokmi.
Dá sa hneď na prvý pohľad spoznať, ktorý predmet je okultný, ezoterický, magický?
Ak je na predmete použitý špecifický symbol, tak áno. Hoci treba vedieť, že mnohé symboly, ktoré sa používajú, sú len „ukradnuté“. Kresťania napríklad bežne používali obrátený kríž. Je to symbol svätého Petra, ktorý zomrel ukrižovaný dole hlavou, a podobne.
Je potrebné, aby sme chápali význam symbolov. Telo je symbolom duše. Slovo je symbolom myšlienky, teda vonkajším vyjadrením toho, čo je vnútri. Aj tento svet vznikol Božím slovom, je vyjadrením Božej myšlienky (Gn 1, Jn 1). Do nastavenej harmónie medzi vnútorným a vonkajším svetom vstúpil diabol so svojou disharmóniou. Nedokáže zmeniť Boží projekt, môže len falšovať vonkajšie vyjadrenie. Preto máme symboly, ktoré sú v súlade s Božím projektom, a tie, ktoré sú v disharmónii s ním.
Kresťanská symbolika sa snaží vyjadriť vonkajším znakom Boží plán s týmto svetom. Aj v pohanskej kultúre nachádzame očakávanie vykupiteľa vyjadrujúce svojimi symbolmi, ktoré kresťanská kultúra prijala za svoje. Z generácie na generáciu si ľudia prenášali radostnú správu, ktorú Boh oznámil Adamovi a Eve pri vyhnaní z raja. Išlo o zvesť, že raz príde Spasiteľ, ktorý vykúpi ľudstvo z otroctva satana a prinesie ľuďom nový poriadok a večný život (porov. Gn 3, 15).
Pravdou je, že často ani sami nevieme, čo doma máme. Môže na náš život negatívne pôsobiť, ak vedome alebo nevedome uchovávame predmety s okultnou, ezoterickou symbolikou?
Ak by sme boli svätí, nespôsobí nič. Všetko je na liste vlastníctva Pána. Diabol len falšuje, nič nie je jeho, chce nás však o tom presvedčiť. Zo strachu a pod vplyvom hriechu mu začneme veriť. Ak kupujeme okultné či ezoterické predmety, podporujeme svojimi peniazmi tých, ktorí ich vyrábajú. Tak sa do toho namočíme.
Ak zistíme, že také predmety doma máme, čo máme urobiť?
Pre alkoholika je nebezpečné mať doma alkohol. Pre človeka, ktorý sa namočil do povery či ezoteriky, sú nebezpečné takéto predmety. Najlepšie je dať všetko preč, zničiť alebo odovzdať kňazovi.
Chceme mať čisté prostredie, dýchať čistý vzduch. Načo si zamorovať ovzdušie predmetmi, ktoré boli zneužité? Kliatba ako zápach, ktorý ostáva po pôsobení zla, sa dá vyčistiť iba požehnaním. Nie magickým úkonom žehnania, ale mocou Ježiša Krista, jeho živou prítomnosťou.
Povera sa často prezentuje pod rúškom zbožnosti. Ľudia si posielajú správy typu: ak túto modlitbu prepošleš ďalším ľuďom, Boh ti do týždňa splní tvoju prosbu. Čo si o tom myslíte?
Aj ľudia, ktorí si hovoria, že sú veriaci, môžu mať poverčivé zmýšľanie. Ak sa nepomodlím, bude zle, ak sa pomodlím, bude dobre. A ešte zapáliť sviečku. Všetko je to o príkazoch, zákazoch a strachu, ktorý je spoločným menovateľom.
Aspoň vidíte, ako sa infiltrovalo medzi kresťanmi pohanské zmýšľanie. Mnohí kresťania ostávajú pri náboženských vedomostiach na úrovni tretej triedy a veria svojmu bohu, ktorého si vytvorili. Ak nebudem mať vzťah s Ježišom Kristom a som mimo spoločenstva cirkvi, čo mi to pomôže?
Božie pôsobenie nie sme schopní ohraničiť do nejakých schém. On vždy prekvapí. Videl som modlitebnú knižku, na ktorej sa zastavila guľka z vystrelenej zbrane. Vojak ju nosil pri sebe a zachránila mu život. Bol taký vlažný veriaci, po tejto skúsenosti sa však skutočne obrátil. Nevidíme do človeka, či túži po viere alebo ju odmieta. Vonkajšie prejavy často nezodpovedajú tomu, čo je vnútri. V pokore musíme uznať, že vidíme iba vonkajšok.
Na čo by sa mali takíto zbožne poverčiví ľudia zamerať?
Na Ježiša Krista a svoj vzťah k nemu. Nech budujú vzťah k Ježišovi, budujú spoločenstvo veriacich a používajú sväteniny. Treba vedieť, že sila sväteniny pramení nie z veci samej, ale zo vzťahu k Ježišovi Kristovi. Diabol sa nás bojí, keď žijeme s Ježišom, modlíme sa a prijímame sviatosti.
K spomínanej povere patria i horoskopy. Mnohí ľudia, ktorí ich čítajú, sa odvolávajú na to, že to robia len zo zvedavosti alebo zo zábavy. Môže byť takéto čítanie horoskopov škodlivé?
Zo zábavy neškodné, z povery škodlivé. Na poveru privádza aj zvedavosť, keď pripustím, že to môže fungovať. Majú na nás hviezdy vplyv? Naše telo je súčasťou vesmíru, takže na nás vplývajú aj prírodné sily. Lenže naša duša so schopnosťami, s rozumom a so slobodnou vôľou, má silu ich ovládať. Ovládam ich alebo sa nechám nimi ovládať?
A čo veštenie? Sú veštci len zruční manipulátori alebo skutočne spolupracujú so zlými duchmi?
Všetci sú zruční manipulátori a niektorí z nich sú aj spolupracovníci zlých duchov. Každý z nás má svoje poslanie na tomto svete. Nie sme tu náhodne. Boh nás chcel a on vie, prečo sme tu. Vedie nás, aby sme prišli do neba. Satan ako Božia opica chce napodobniť Boha a vytvára si svoj plán s nami. A k jeho naplneniu si používa aj svojich spolupracovníkov.
Čo sa deje pri veštení? Ako si možno vysvetliť to, že sa veštba aj skutočne naplní?
Veštci nepoznajú Boží plán, ale diablov plán s nami. Cez ich manipuláciu sa im otvoríme a začneme veriť týmto falošným plánom. Tak v sebe vytvoríme predpoklady na naplnenie veštby.
Rozdiel medzi Božím a diablovým plánom je, že Boh nám ho postupne odkrýva, aby sme zostali slobodní. Keby sme hneď vedeli, čo nás čaká, nezniesli by sme to (porov. Jn 16,12). Veštci svoje výklady podávajú ako náš osud, a preto nás oberú o možnosť voľby.
Niektorí ľudia navštevujú čarodejníkov s úmyslom zlikvidovať konkurenciu magickým spôsobom. Ako sa tento čin odrazí v živote človeka, ktorý si zaplatí za takýto magický rituál?
Keď do niekoho hádžeme blato, sami sa ušpiníme. Mágovi zaplatíme peniazmi a diablovi krvou, teda tým, čo máme najcennejšie alebo čo si najviac ceníme. Pri mágii ide vždy o niečo za niečo. A diabol pracuje ako úžernícka nebankovka, ktorá nám rada dá peniaze, aby získala časom všetko. Ide mu o našu dušu.
Čím sme bližšie k Bohu, tým viac nás diabol nenávidí. Ak patríme jemu, prežívame relatívny pokoj ako prasiatko v chlieve, ktoré nevie, prečo ho tak dobre živia a čo ho čaká.
Okrem čiernej mágie existuje aj biela mágia, ktorá sa prezentuje ako dobrá. Čo je na nej „dobré“?
V bielej mágii ide o ovplyvňovanie síl prírody pomocou diabla, v čiernej o škodenie ľuďom a prírode. Čo by malo byť na tom dobré, keď je za tým jeden a ten istý pán? Ide o dve tváre toho istého – ako Dr. Jekyll a Mr. Hyde.
Ako sa môže človek chrániť pred vplyvom mágie?
Ak je v milosti posväcujúcej, je chránený ako dom na skale pred zlým počasím. Ak žije vo svetle, môže byť temnota aj miliónkrát hustejšia a nepomôže si. Sviatosti, svätá omša, modlitba, čítanie Písma a modlitba ruženca, sväteniny, skutky lásky – to posilňuje našu ochranu. Modlitba v Ježišovom mene láme moc zla. Treba žehnať druhých, odpúšťať a v pokore poprosiť o modlitbu či požehnanie kňaza.
Zo života svätcov však poznáme veľké útoky diabla. Prečo ich Boh dopúšťa?
Ide napríklad o svätého Antona pustovníka, pátra Pia či Jána Máriu Vianneya. Pán dopustil na nich tieto útoky, aby ich chránil od pýchy a pre dobro, ktoré malo z toho vyjsť. Ak má človek veľké dary, ľahko môže spyšnieť a „uletieť“. Byť mimoriadne obdarovaný a zároveň ostať normálny nejde dosiahnuť ľudskými silami. Diabol nie je schopný zvíťaziť nad Bohom. Veľmi nenávidel Ježiša a mal pripravený plán jeho vraždy. Keď dosiahol, čo chcel, spoznal, že vlastne ostal porazený.
Ako sa dá rozlíšiť, či ide o zásah mágie alebo psychický problém?
Diabol pracuje v skrytosti, preto to nie je jednoduché rozlíšiť. Musíme sa zamerať na to, či sú prítomné nevysvetliteľné a často sa opakujúce ťažkosti telesného a psychického charakteru.
Platí zásada, že najprv hľadáme prirodzené vysvetlenie a používame vylučovaciu metódu. Podozrivé je až to, keď lekári, psychológovia, psychiatri nedokážu stanoviť diagnózu. Liečba odborníkmi teda nezaberá, príznaky sa náhle objavujú a zanikajú alebo sa objavujú symptómy, ktoré sa vzájomne vylučujú. Telesné a psychické ťažkosti sa utišujú iba modlitbou a sviatosťami.
Sú ľudia, ktorí sa obávajú, že sú prekliati. Sú takéto obavy opodstatnené?
Ak sa tým človek príliš zaoberá, môže to mať dosah na jeho psychiku. Niekedy však môže ísť o zastierací manéver, keď chce človek zvaliť vinu na iného, ale v skutočnosti je problém v ňom samom, v jeho hriešnom konaní.
Boh má vždy posledné slovo, nie diabol. A nič sa nedeje bez toho, aby Boh o tom nevedel. Apoštol Pavol hovorí, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré (Rim 8, 28). Nejde o to, že by všetko bolo dobré, ale o to, že všetko slúži na dobré, teda aj pôsobenie zla. A pre človeka, ktorý žije vo vzťahu s Bohom, slúži pôsobenie zla na dosiahnutie dobra.
Nesmieme však robiť zlo, aby sme získali dobro. Cieľ nesvätí prostriedky. Keď však príde zlo do nášho života aj napriek tomu, že sme ho nechceli, máme šancu niečo zmeniť. Ak je človeku dobre, nemá dôvod zmeniť sa. Čo ak je to ponuka na zmenu spôsobu života, prostredia, práce či bývania?
S poverou súvisia aj snáre. Z Písma poznáme, že sa Boh prihovoril rôznym biblickým postavám. Môže sa to udiať ešte aj dnes?
Áno, je pravda, že Boh sa môže prihovoriť aj cez sen. Nie je to pravidlo, vždy to človeka prekvapí a vedie ho to k zmene života a lepším vzťahom. Aj pri snoch však platí zásada, že najprv hľadáme prirodzené vysvetlenie.
Pod previnenia voči prvému prikázaniu spadá je alternatívna medicína. Čo je zlé napríklad na terapiách holistickej medicíny, ktoré môžu preukazovať aj priaznivý výsledok?
Treba skúmať ich pôvod, či sú založené na vede, okultizme alebo ide o divadelné predstavenie. Pod alternatívnou medicínou sa skrýva všeličo.
Spomeniem homeopatiu. Jej zakladateľ Samuel Hahnemann tvrdil, že väčšina chorôb je duchovného pôvodu, a preto sa ich príčina nedá spoznať ľudskými zmyslami. Vymyslel liek, ktorý by cez dušu vyliečil telo. Sám homeopatiu nazýval „božím zjavením, spásnou pravdou“. Homeopatiu mu zjavil „Veľký duch“, ktorý je uctievaný obyvateľmi všetkých slnečných systémov. Tým, že má homeopatia zlý základ, nedá sa opraviť.
Rovnako aj reiki, ktorú vymyslel Dr. Mika Usu. Ide o čistý okultizmus. Práve reikisti najčastejšie končia u exorcistov. Snažiť sa ovládnuť a mať pod ľudskou kontrolou duchovné sily je čistá ilúzia. Sú to však špecialisti na to, ako sa dostať do podvedomia človeka.
Pri neurolingvistickom programovaní ide o mentálne cvičenia. Používa sa vyprázdňovacia meditácia, stav polohypnózy a rôzne typy mantrí. Človek sa potom dostáva do stavu, v ktorom je ho možné programovať. Toto nie je Božia cesta, náš Boh toto s človekom nikdy nerobí.
Pri bioenergoterapii nám zas niekto odovzdáva energiu, pričom musíme tomu človeku veriť, aby nám pomohol. Pri liečení je terapeut v hladine alfa a často si mrmle nejaké mantry. Ide tu o vieru, nie vedu. Otázka znie, o akú vieru. Pre kresťana by to malo byť varovné znamenie, pretože Boh nie je energia. Boh je osoba.
Mnohí zahŕňajú k bioenergoterapii aj biorezonanciu. Tá má vedecký základ, využíva základy fyziky. Mnohí okultisti ju však zneužívajú na dosiahnutie svojich zámerov. Napríklad predaj produktov.
Aký postoj zaujať k liečiteľom? Faktom je, že príroda má veľkú liečivú moc. Aj mnohí svätci nedali na ňu dopustiť, napríklad mystička, liečiteľka a bylinkárka Hildegarda z Bingenu…
Pokorný človek hľadá pravdu. Treba sa mať na pozore pred tými, ktorí vedia všetko. Na liečebný postup má vplyv, čo sa používa a kto to používa. Ak je to, čo sa používa, dobré, ak ten, kto to používa, koná s dobrým úmyslom v súlade s prirodzeným poriadkom, potom aj výsledok je dobrý.
Stretávame sa s liečiteľmi, ktorí majú doma plno svätých obrázkov. Často je to iba na zakrytie skutočných úmyslov a vzbudenie dôvery u pacienta. A potom vytiahnu kyvadielko. Treba dať hneď ruky preč od toho, čo nemá súvis s fyzikou a biológiou, čo ponúka podozrivo rýchle riešenia problémov.
Mnohí ľudia sa nechali oklamať veštcami či liečiteľmi preto, lebo vo svojom zúfalstve nevideli iné východiskové riešenie. Čo má robiť človek, ktorý sa ocitne v krajnej situácii, keď Božie podnety nevníma, nevidí a nepočuje a zúfalo potrebuje pomoc?
Každý z nás je tak trochu manipulátor. Ide nám o seba, aby sme sa mali my dobre. Ak aj chceme, aby sa druhý mal dobre, treba úprimne skúmať, čo je vlastne za tým. Skutočná láska? Alebo strach, že ho stratíme a potom sa nebudeme mať dobre? Boh je nám vždy blízko a náš kríž je aj jeho krížom.
V krajných situáciách je nám Boh bližšie, ako si myslíme. Naše manipulátorské sebectvo vtedy zápasí s pokorou srdca. Čo sa zlomí? Naša pýcha? Alebo sa zlomí naša pokora a zatvrdíme sa?
Povzbuďme sa skúsenosťami ľudí, ktorí cez takúto temnotu kríža prešli. A takisto udalosťami z evanjelia, napríklad stretnutím Ježiša so Syrofeničankou (Mt 15, 21 – 28) či jeho slovami „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Lk 11, 9).
Ak človek vykonal niektorú z uvedených praktík, ktoré spadajú pod hriech proti prvému prikázaniu, čo má robiť? Stačí ľútosť? Alebo má hľadať pomoc u exorcistu?
Liečba rany po hriechu vyžaduje najprv očistenie – ľútosť, svätú spoveď. S tým súvisí aj obnovenie krstných sľubov a pokánie. Pomoc exorcistu treba hľadať až v prípade, keď to nejde vyriešiť inak.
