SLOVENSKO SA POSTAVILO NA POMOC TRPIACIM PRE VIERU

SLOVENSKO SA POSTAVILO NA POMOC TRPIACIM PRE VIERU

zdroj: acnslovensko.sk

25. novembra sa na Slovensku uskutočnila Červená streda – deň, kedy si celý svet pripomína obete prenasledovania a utrpenia pre náboženské presvedčenie. Iniciatívu organizuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá pomáha prenasledovaným a trpiacim pre náboženské presvedčenie.

Bratislavský hrad, Most SNP a ďalších 17 objektov sa tak pripojili k svetovým dominantám ako koloseum, britský parlament, socha Krista v Rio de Janeiro, či Dóm svätého Štefana vo Viedni.

„Som veľmi rád, že Slovensko sa konečne pripája ku krajinám, v ktorých je náboženská sloboda braná vážne a ako základné ľudské právo,“ povedal Miroslav Dzurech, riaditeľ slovenskej kancelárie nadácie ACN. „Často zabúdame hovoriť nahlas, že 300 miliónov kresťanov na celom svete žije v krajine, kde trpia, alebo sú priamo diskriminovaní, či prenasledovaní.“

Denne zomrie 11 kresťanov pre vieru

Len nedávno sa v severnej časti Mozambiku odohral krvavý masaker džihádistov z africkej vetvy Islamského štátu (ISIL). Počas víkendu 6. – 8. novembra extrémisti zaútočili na mestečko Muidumbe v regióne Cabo Delgado a na miestnom ihrisku popravili asi 50 ľudí, pričom telá niektorých z nich rozštvrtili. Medzi obeťami bolo asi 15 chlapcov, ktorí sa pripravovali na tradičný rituál iniciácie medzi mužov.

V Pakistane v apríli 2020 unieslo niekoľko mužov 14-ročné kresťanské dievča Mairu Šahbaz. Donútili ju stať sa moslimkou a násilne ju zosobášili s jedným z násilníkov. Súdny proces, ktorý začala jej rodina sa ťahal dovtedy, kým Maira utiekla a prihlásila sa na polícii. O niekoľko mesiacov neskôr sa to isté stalo ďalšiemu dievčaťu menom Arzoo Raja. Takýto osud postihne približne 1 000 kresťanských, ale aj hinduistických dievčat v Pakistane.

Za posledné tri roky sa v subsaharskom regióne Sahel zvýšil počet ozbrojených vražedných útokov na kresťanov zo 180 na 800 ročne. Africa Center for Strategic Studies uvádza, že počet mŕtvych v dôsledku týchto útokov stúpol z 200 na približne 2 000 ročne. Na úteku pred násilím bolo v marci 2020 približne 900 tisíc ľudí v regióne.

„Najmä v subsaharskom regióne by malo medzinárodné spoločenstvo zdôrazňovať nebezpečné množstvo zbraní. Krajiny ako Mali, Alžírsko, Burkina Faso, či Niger sa stali priekupníckymi centrami a extrémisti tak majú voľnú cestu k násiliu,“ hovorí Miroslav Dzurech. „Čo najskôr by malo dôjsť k zastaveniu priekupníctva a odzbrojeniu regiónu, inak budú zomierať nevinní,“ dodáva.

Najľahšími obeťami sú ženy a kresťania

Obeťami autokratických režimov, nacionalistických populistov, či extrémistických skupín sú vždy tí najslabší a najzraniteľnejší ľudia. V takýchto štátoch sa 70 % nábožensky motivovaného násilia deje na kresťanoch. Netreba však zabúdať ani na ďalšie menšiny ako sú Rohingovia, či Ujguri a vo väčšinovo moslimských štátoch aj hinduisti.

V krajinách ako Pakistan a India patria kresťania k najchudobnejším vrstvám obyvateľstva. „Najhoršiu pozíciu majú ženy a špeciálne kresťanky. Tie sú diskriminované hneď trikrát: sú ženy, patria k náboženskej menšine a pochádzajú z najnižšej kasty,“ zdôrazňuje riaditeľ ACN Miroslav Dzurech.

Bohorúhačský zákon v Pakistane už roky spôsobuje napätie a nespravodlivé súdne procesy, v ktorých kresťania čelia bizarným obvineniam. Asia Bibi strávila viac ako 10 rokov vo väzení za to, že sa napila z pohára, ktorý bol určený moslimským ženám. Šafiq Masih bol zadržiavaný 3 roky, pretože dostal výhodnú zákazku na výrobu žalúzií. Tieto obete spája fakt, že kedykoľvek sa stanú pre niekoho nepohodlnými, sú obvinení z rúhania proti islamu, či prorokovi Mohamedovi. V týchto prípadoch súdy nehľadia na fakty, ale v strachu sa nechávajú manipulovať davom a verejnou mienkou.

Diskriminácia, alebo prenasledovanie?

V Správe o stave náboženskej slobody, ktorú každé dva roky publikuje nadácia ACN, sa rozlišuje medzi dvomi základnými spôsobmi porušovania náboženskej slobody. Sú to diskriminácia a prenasledovanie.

Diskriminácia sa deje tam, kde sú inštitucionálne odopierané základné práva jednotlivcom, alebo skupinám na základe náboženskej príslušnosti. Hlavným aktérom je pri tom štát na rôznych úrovniach a v rôznej miere.

Na rozdiel od toho prenasledovanie zahŕňa „neštátnych činiteľov“, akými sú teroristi, extrémisti a iné skupiny, ktoré aktívne vyhľadávajú kresťanov, či príslušníkov iných menšín a páchajú na nich násilie: vraždenie, vyhladzovanie, väznenie, únosy, nútené konverzie a sobáše a podobne. Diskriminácia sa pri tom stáva vedľajším efektom prenasledovania.

Situáciu komentuje Miroslav Dzurech: „Slobodu si nemôžeme nechať pre seba. Najmä slobodu vierovyznania a slobodu svedomia. Politici musia na medzinárodnej úrovni robiť všetko preto, aby bola dôstojnosť každého človeka v úcte.“