Primičná sv. omša Jozefa Gorčáka

“Život svoj ti odovzdám, lebo väčšiu lásku nepoznám… s tebou viem, že neprehrám…” V nedeľu 17.6.2018 za spevu tejto úvodnej piesne vchádza v slávnostnom sprievode, ovinutý vencom, do Kostola Najsvätejšej Trojice náš novokňaz Jozef Gorčák, aby tu odslúžil svoju primičnú svätú omšu a poďakoval sa, ako sám v úvode povedal, za “nezaslúžený dar, ktorým je dar kňazstva.” Ako veľký ctiteľ apoštolov Božieho milosrdenstva – sv. Jána Pavla II. a sv. Faustíny, si zvolil formulár sv. omše práve o Božom milosrdenstve. Aj samotná homília, v ktorej sa novokňazovi Jozefovi, ako aj ostatným prítomným, prihovoril kazateľ Martin Majda, prefekt kňazského seminára v Spišskej Kapitule, sa niesla v duchu milosrdenstva. Počas tohto príhovoru kazateľ odhalil vnútornú túžbu nášho primicianta pripodobniť svoj život, konanie, svoje slová a skutky životu veľkého svätca Jána Pavla II.,  citujúc jeho vlastné slová: “Je to veľká vec, ale… aj pokus sa počíta.” Celým príhovorom kazateľa zaznievalo slovo “milosrdenstvo”, ktoré potrebuje každý z nás, a dodáva: „Aj tí, ktorí si myslia, že ho nepotrebujú, ho potrebujú.“ Vďačný Bohu za dar kňazstva v závere poďakoval svojim rodičom, príbuzným, kazateľovi, kňazom, ktorí ho počas jeho cesty ku kňazstvu duchovne sprevádzali, chorým a trpiacim, ktorí ho podporovali modlitbami a obetami, ako aj všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k tomuto veľkému Božiemu dielu. “Lokčania, vďaka”, dodáva Jozef na záver. Vyprosujme preto, milí farníci, všetci spoločne nášmu Jozefovi Božie požehnanie v jeho kňazskej službe. Nech sa pod ochranou Božej matky so slovami Totus tuus a s milosrdenstvom v srdci a na perách, stane podľa vzoru svätých, ktorých si uctieva, naozaj svätým kňazom. Veď nakoniec… aj pokus sa počíta.